Predstav si artistku, ako balansuje na lane, alebo hrane strechy. Tak toto je reportáž. Oficiálne publicistický žáner, ktorý sa od prvého až po posledné písmeno kolíše medzi spravodajstvom a publicistikou. Či si názov reportáže preložíme z latinského reporto, alebo francúzskeho reportage, význam je podobný – priniesť správu.
INFORMAČNÝ, ČI PUBLICISTICKÝ ŽÁNER?
Bez debaty ide o najnáročnejší publicistický žáner. Zatiaľ čo správu môžeš napísať aj od stola, reportáž treba zažiť na vlastnej koži. Je to svedectvo o niečom, čo novinár videl na vlastné oči. Pri písaní správy nesmie byť názor autora zrejmý, reportáž je pravý opak. Autor rozpráva príbeh, v ktorom sám účinkuje.
Poďme sa pozrieť na to, prečo možno reportáž považovať za hraničný žáner. S informačnými žánrami ju spája vlastnosť prinášať nové fakty. Rovnako ako pri správe musia byť informácie overené a pravdivé. Vďaka faktom a argumentom prináša autor reportáže hodnotiace súdy, prezentuje svoj vlastný názor. Reportáž spája s publicistikou aj obrazný spôsob podania, názornosť. Pútavo vykresľuje udalosti, prostredie i atmosféru. Čitateľ by sa mal ponoriť do dynamického deja reportáže rovnako ako sa zvykne pri čítaní dobrej knihe.
Písanie reportáže si vyžaduje určitú skúsenosť a analytické myslenie. Autor by si mal vyberať témy, o ktorých veľa vie. Možnosti na výber tém sú neobmedzené. Avšak očakáva sa, že text prinesie nový, originálny pohľad. Osobný zážitok v reportáži podčiarkujú výpovede, citácie, rozhovory a emócie. Autentickú atmosféru najlepšie priblíži opisný spôsob rozprávania. Novinár vytvára vlastnú výpoveď prostredníctvom pozorovania a rozhovorov. Neoddeliteľnou súčasťou reportáže je fotografia, ktorá prispieva k jej autenticite.
AKO PÍSAŤ REPORTÁŽ?
Neexistuje pravidlo, ktoré by ti poradilo, v ktorej osobe máš reportáž napísať. Je na tebe, či si zvolíš 1. osobu jednotného, alebo množného čísla. Vzhľadom na to, že ide o žáner s opisným spôsobom rozprávania, osoba autora môže pokojne ustúpiť aj do úzadia. Výber osoby zväčša súvisí s témou či citovým zaangažovaním. Rovnako je to pri výbere času – prítomného alebo minulého. Časy sa môžu v reportáži dokonca prelínať. Ak napríklad autor píše v súčasnosti, ale v niektorých pasážach sa vracia k prežitým udalostiam.
Rozsah reportáže je zvyčajne 4 až 12 strán. Autor hneď v úvode vstupuje priamo do deja. Môžeme sa stretnúť s úvodom, ktorý sa začína otázkou, monológom, alebo dialógom. Je dobré, ak si svoj text vopred poriadne premyslíš. Pouvažuj, aký je tvoj zámer a čo chceš povedať. Brilantná pointa je umenie! Udržať pozornosť čitateľa v takom rozsiahlom texte, akým je reportáž, si žiada dokonalú prípravu. Skvelými pomocníkmi v prospech dynamiky reportáže sú konflikt, dráma, kontrast a napätie. Možno si budeš lámať hlavu so záverom reportáže. Autor v závere buď rekapituluje a opakuje už napísané informácie, alebo konštatuje.
Ak pričuchneš k reportáži raz, je veľká pravdepodobnosť, že to bude láska na celý život. Priprav sa na výnimočný zážitok, ktorý ti do života prinesie nových ľudí, miesta a skúsenosti.
Foto: Pixabay.com